reklama

Chceli sme sa vrátiť domov, ale…

Rozhodnutie jedného človeka, ktorý stojí pri “moci” vám môže narušiť plány a znepríjemniť život. Ide v našich obciach naozaj o hájenie záujmov občanov, alebo iba o zájmy jedného človeka? Ľudia zo zahraničia sa chcú vrátiť domov, no často narážajú na rôzne nezmyselné a malicherné ľudské situácie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (31)

Domov je tam, kde je srdce, kde ste sa narodili, kde máte rodinu, alebo kde ste šťastní? Nech je to tak, či onak, túto otázku rieši množstvo krajanov. Je to snáď najdebatovanejšia téma - či zostávame v zahraničí, alebo sa vraciame naspäť. Mnohí sa chcú vrátiť, no nie vždy im to ľudia doma na Slovensku umožnia.

Je na nás Slovensko pripravené?

Dodnes mám v hlave slová niekdajšieho veľvyslanca v Írsku Romana Bužeka, ktorý tvrdil: „Choďte domov! Slovensko na vás čaká, Slovensko vás potrebuje. Slovensko investovalo do vášho vzdelania a je potrebné to zúročiť doma.“ Áno, Slovensko nás možno potrebuje, pretože potrebuje zmenu, ale je vôbec Slovensko pripravené na nás a my naň?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chceli sme sa len vrátiť

„Návrat mladých ľudí zo zahraničia domov sa stal podnetom pre návrh rodinného domu na Orave, v rodnej obci investorov Mútne,“ týmito slovami začína pocitová štúdia nášho navrhovaného rodinného domu.

 “Long story - short.”

Sme rodina, desať rokov žijeme v Írsku, máme dve deti a dlho, veľmi dlho sme premýšľali, kam ďalej. Zostať tu, kde sme si zvykli, je nám dobre, máme svoju slobodu, určitý štandard, alebo ísť domov. Tam, kde je rodina a kde aj srdce hovorí, že chce zostárnúť. Možností bolo viac: byť kdesi na Slovensku, blízko rodnej obce (lebo niekedy aj tá blízkosť môže byť vzdialená), v rodnej dedine alebo ostať v Írsku. Veci sa ale pohli dopredu nejak samé. Otec ochorel a intenzívne sme to prežívali s ním, plus iné veci v oblasti práce nám dali signál, že rodná obec bude asi to najrozumnejšie riešenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pohľad na okolitú prírodu v obci Mútne.
Pohľad na okolitú prírodu v obci Mútne.  (zdroj: Miroslav Žmijovský )

Sme si vedomí, že v momente, keď sme si zaľúbili írske raňajky a írska kultúra a ich nátura sa nám dostala pod kožu, bude to adaptácia šokom.

Ľudská zloba, závisť, hnev, neochota vecne argumentovať a dedinská malichernosť zvíťazili. Výsledkom je v podstate to, že nám vo vlastnej obci povolenie na stavbu prerušili za veľmi "zvláštnych" okolností. Nejde o samotné prerušenie, ale skôr o to, akým spôsobom bolo s nami komunikované a naďalej sa komunikuje, ako aj o fakt, že nevieme, čo konkrétne je dôvod zastavenia stavebného konania, čo doplniť, nevieme dokedy a prečo?

Ako nám napísal jeden z architektov (zostavovateľov projektu) Peter Šercel z bratislavskej pobočky A2Š,: “Z vyjadrenia obce nám nebolo jasné, z akého dôvodu sa konanie prerušuje, tak sme sa rozhodli kontaktovať kompetentné osoby telefonicky. Kontaktovali sme najprv pána Pavlíka (vedúci stavebného úradu), ktorý nám tvrdil, že musí prerušiť konanie, pričom nevedel udať relevantný argument. Povedal som mu, že to predsa nie je možné, že v dnešnej dobe nie je problém zmedializovať túto kauzu. V ten istý deň mi volal starosta obce Mútne, pán Marián Murín. S pánom Pavlíkom sa rozhovor niesol v profesijnom duchu, bez urážok, v rámci vzájomného pochopenia problému. O telefonáte s pánom Murínom sa to už povedať nedá: osočovanie a arogantné vystupovanie plynúce z pocitu moci bolo očividné. Nadobudol som pocit, že problém s konaním nie je právny, technický, ale skôr osobný. Zaujímavosťou bola starostova požiadavka, aby sme "neotravovali" jeho pracovníka (pána Pavlíka), nakoľko si to neželá. Zjavne si neuvedomuje, že všetci sú platení aj z našich daní…Na záver som bol označený za "eštebák-a", keď som pánovi starostovi podotkol, že by mohol krotiť svoje emócie....”

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na základe uvedeného sme požiadali o pomoc právnika Juraja Buknu, ktorý nám vypracoval právnu analýzu rozhodnutia obce o pokračovaní prerušenia stavebného konania. Z nej vyberám len to najdôležitejšie.

Záver tohto rozhodnutia je jasný: "Posudzované rozhodnutie o prerušení konania má podľa nás množstvo vád a na mnohých miestach zjavne odporuje zákonu. Je dôvod domnievať sa, že nízka kvalita Posudzovaného rozhodnutia môže byť výsledkom toho, že toto bolo pripravené odborne nespôsobilou osobou, alebo bolo urobené bez potrebného sústredenia a náležitej starostlivosti alebo bolo urobené v zlom úmysle." Táto analýza navyše prízvukuje nasledovné: "Je mimoriadne paradoxné, že stavebný úrad práve v posudzovanom rozhodnutí od Vás žiada územné rozhodnutie. Predsa sám stavebný úrad rozhodol o tom, že územné rozhodnutie vydá v jednom zlúčenom konaní spolu so stavebným povolením. Následne stavebný úrad prerušil konanie práve z dôvodu, že absentuje územné rozhodnutie. Táto situácia je absolútne absurdná. Stavebný úrad vlastne podmieňuje pokračovanie konania tým, že mu bude dodaný výsledok (územné rozhodnutie), o ktorom práve v prerušenom konaní sám rozhoduje. V tejto časti je postup obce Mútne, ako stavebného úradu, v hrubom rozpore so zákonom a prieči sa samotnej podstate zlúčeného konania."

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Miroslav Žmijovský)

Kúsok slušnosti si prosíme

Forma a spôsob, akým bolo s nami komunikované po celú túto dobu sú viac než zarážajúce. Chýbala slušnosť, empatia a normálna komunikácia vlastná ľuďom. Len urážky a arogancia moci. To sa za tých pár rokov toľko doma zmenilo, alebo medzi nami stále panovala takáto forma komunikácie a ľudskej dôstojnosti?

Kritizujete naše nazbierané skúsenosti, ktoré sme spredmetnili v projekte rodinného domu, ktorý vy nazývate tzv. štrúdľou.

Ľudia, kam sa to ženieme. Hovoríte nám: „To je normálne, zvykni si!“ Ale kde až sú tie hranice? Je prirodzené, že na Slovensku sú arogantná komunikácia, neúprimnosť, zloba a závisť tak normálne, až si ľudia na ňu zvykli a ani im nepríde zvláštna. Ďakujem vám, že ste nám pomohli rozhodnúť sa a že nám vlastne iba ukazujete cestu, ako to nechceme robiť, ako sa nechceme správať a nevážiť si ľudí.

Kiež by to tam bolo a tak nám Pán Boh pomáhaj!

Poznámka číslo jeden: Vecné argumenty, prečo je tomu tak, vám vie poskytnúť môj manžel. Ja to píšem z hľadiska citlivej ženy, manželky, matky.

Poznámka číslo dva: Ak by vás zaujímalo, kde sa tak bačuje – je to určite v mnohých mestách a dedinách na Slovensku. No tento jeden je konkrétne z obce Mútne na severe Slovenska a deje sa tam veľa iných, podstatne zaujímavejších vecí.

Poznámka číslo 3: Vieme, že kde je vôľa, tam je cesta. Tu vôľa zjavne nie je.

Eva Kapicakova

Eva Kapicakova

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som žena, manželka, no predovšetkým matka dvoch synov. Žijeme a podnikáme v Írsku. Žijeme pre naše deti a tých pár rôčkov, ktoré tu sme sa snažíme prežiť naplno a spokojne. Samozrejme, so všetkým, čo k tomu patrí - aj s tým dobrým, aj s tým horším. Ale o tom to celé je. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu